Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle – baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine. Reprezentatívny chrám jezuitskej Trnavskej univerzity, zvonka pomerne jednoduchý, no vo vnútri hýriaci farbami a zlatom, nechal v rokoch 1629 – 1637 vybudovať arcibiskup jezuita Peter Pázmaň na mieste zbúraného gotického kostola dominikánov. Na základných stavebných prácach sa podieľali remeselníci z Trnavy i z okolia, okrem mestskej tehelne dodávala tehly i komunita anabaptistov (habánov) z Dechtíc. No výtvarnou výzdobou boli poverení umeleckí majstri spoza hraníc, na okázalej štukovej výzdobe pracovali vyše pol storočia talianski štukatéri G. B. Rooso, G. Tornini, Pietro Antonio Conti, či viedenskí maliari Carl Ritsch, Franz Joseph Graffenstein, ktorých monogramy sú zakomponované priamo v dvoch freskách. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný oltár, považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. No hlavný významový prvok interiéru tvorí príbeh života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, rozvinutý od jeho narodenia až po martýrsku popravu v línii obrazov hlavného oltára a štyroch oválnych zrkadiel v strede klenby. Okrem výtvarného bohatstva bola neoddeliteľnou súčasťou všetkých slávnostných bohoslužieb i  akademických slávností hudba. Pre početný hudobný súbor bola vytvorená dvojpodlažná hudobná tribúna. Jedno z podlaží zrejme patrilo inštrumentalistom, zbor zložený najmä zo študentov a seminaristov, spolu so sólistami, mal k dispozícii druhé podlažie. Hlavný zdroj finančných prostriedkov nákladnej stavby poskytoval mecén, palatín Mikuláš Esterházy z Galanty, a v jeho práci neskôr pokračoval syn Pavol. S dejinami kostola sú však smutne spätí aj ďalší palatínovi synovia, bratia Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí boli po smrti v bitke pri Vozokanoch s veľkou pompou za spoluúčasti zástupcov celého kráľovstva pochovaní v tunajšej krypte. V súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy.

 

Kontakt