Vďaka mnohoročnému bádaniu sú už v Trnave rozlúštené stavebné dejiny pomerne veľkého počtu budov, no len v máloktorom prípade vieme k holým stavbám priradiť aj konkrétne mená a históriu ich vlastníckych vzťahov. Jedným z nich je dom, na mieste ktorého v roku 1724 vyrástla stavba univerzitného Seminára sv. Štefana. Zoznam zvučných mien siahajúci až do polovice 16. storočia napovedá, že nešlo o bezvýznamnú nehnuteľnosť. Najstarším identifikovaným vlastníkom pôvodne stredovekého domu je rodina Krištofa Zavary de Majthény z panstva Zavar, od ktorej ho o sto rokov neskôr odkúpil Imrich Lóši, neskorší arcibiskup, po ňom zas palatín Mikuláš Esterházi. Jeho vnuk František predal v roku 1710 nehnuteľnosť ostrihomskej kapitule, ktorá tu pre potreby Seminára sv. Štefana, dovtedy sídliaceho v dome na Kapitulskej ulici, nechala vybudovať štvorkrídlovú palácovú budovu s uzavretým nádvorím. Uličné fasády charakteristické výraznou čierno-bielo-terakotovou farebnosťou a neopakovateľnou rozmanitosťou štukových groteskných prvkov, kde sa žiadny z motívov nevyskytuje dvakrát, sú úplne ojedinelé nielen v Trnave, ale svojím atypickým výtvarným riešením presahujú rámec Slovenska. Žiaľ, autorstvo tohto mimoriadneho návrhu nie je zatiaľ doložené, no na základe podobností s viedenským mestským palácom Kinských sa aj stavba Stefanea pripisuje okruhu významného rakúskeho architekta J. L. Hildebrandta. Výzdobu fasád dopĺňa hlavný portál s cenným reliéfom zo 17. storočia, zobrazujúcim kľačiacich cirkevných i svetských hodnostárov. Predstavujú zrejme neúplnú časť pôvodne rozsiahlejšej kompozície a predpokladá sa, že sem bol prenesený práve zo staršieho Svätoštefanského seminára. Výtvarnou dominantou interiéru je kaplnka vo východnom krídle vyzdobená pôvodnými freskami, barokové maľby boli objavené i na klenbe veľkej sály v uličnom krídle.

 

Kontakt