Na Kvetnú nedzelu 9. apríla sa konečne v Trnave porátame s Morenou a privítame jar. Tradičné zvykoslovné podujatie, ktoré pripravili Mesto Trnava, Trnavský ľudový cech a Kalokagatia – Centrum voľného času, sa začne o 14.30 zdobením trnavského korza veľkonočnými vajíčkami.

Dobrú správu, že sa už zelenajú nielen záhony pred radnicou, ale aj hory v trnavskom regióne, nám o 15. hodine prinesú deti z trnavských folklórnych súborov. O 16. hodine za začne „morenovanie“ – sprievod s piesňami až do Ružového parku, kde slávnostne upálime Morenu a pre istotu ju ešte aj utopíme v Trnávke. A potom už nič nezabráni „ letečkovaniu“ – prinášaniu zelenej halúzky, symbolu leta. Súčasne sa o 15. hodine začne v Kalokagatii – Centre voľného času tvorivá dielňa s názvom Veselá Veľká noc, kde budú vítané všetky deti a ich rodičia. Jedinou podmienkou vstupu sú vajíčka, aby bolo čo zdobiť, pri čom sa veseliť a na čom si zamaškrtiť, keď sa obsah maľovaných vaječných výduškov zmení na chutnú praženicu.

Vynášanie Moreny, teda slamenej figuríny ženy, ktorá bývala oblečená v svadobnom ľudovom odeve, je starodávny zvyk, ktorý sa na západnom a južnom Slovensku koná vždy na Kvetnú nedeľu. Spievajúce dievčatá ju nosili po dedine, za dedinou ju vyzliekli, rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody. Piesne spievané na celom území Slovenska pri vynášaní symbolickej zimy patria k najstarším obradovým piesňam. Morena bola symbolom zimy, smrti, jej odchod zo sveta preto znamenal magický príchod jari. Túžba po úrode, jarnom rozpuku zelene bola na západnom vyjadrená aj „letečkom“ – nosením ozdobenej zelenej halúzky. Niekde s ním chodili skupiny dievčat hneď po vynesení Moreny na obchôdzku po domoch vinšovať zdar v hospodárstve, zdravie v rodine a rozdávali zelené vetvičky. Odmenené boli vajíčkami, prípadne peniazmi. Niekde s letečkom len prešli dedinou, aby oznámili príchod teplejších dní, tzv. odomykanie zeme. Súčasťou obchôdzky boli piesne, v ktorých jednoduchým, ale jednoznačným spôsobom akcentovali motív vynesenia zimy a prinesenia leta. Na západnom Slovensku sa tento zvyk zachoval dodnes a sprevádza ho napr. pieseň Buďte, babičky, veselé, šak vám to letečko neseme...

Pučiace či olistené vetvičky (kvitnúce vŕbové baburiatka) sa na Kvetnú nedeľu svätia aj v kostoloch a používajú na ozdobenie príbytkov. Názov Kvetnej nedele sa však spája s evanjeliovým príbehom, v ktorom týždeň pred židovskými Veľkonočnými sviatkami vstúpil Ježiš Kristus na osliatku do Jeruzalema. Vítali ho ako kráľa a na cestu mu kládli plášte, olivové a palmové ratolesti, ktoré sa však (zo známych dôvodov) neskôr v kresťanstve stali symbolom mučeníctva.

Foto: kamarian photography