Západné krídlo radnice, dnes súčasť rozsiahleho radničného areálu, bolo kedysi jednou z najdôležitejších mestských stavieb. V súvislosti s príchodom nemeckých kolonistov, alebo tiež hostí, keďže prišli na kráľovo pozvanie, vznikla v 13. storočí na základe nemeckého mestského práva prispôsobeného uhorským podmienkam prvá trnavská mestská samospráva. Na jej čele stál richtár s mestskou radou, i keď v počiatkoch bol richtársky post skôr dedičnou funkciou nemeckých kupcov, než voleným miestom. Zasadanie vedenia mesta sa odohrávalo v richtárovom dome, až neskôr, dakedy na prelome 14. a 15. storočia, bola na tieto účely v zadnej časti jeho pozemku postavená prvá samostatná budova mestskej samosprávy. Jednu z miestností poschodia tvorila reprezentatívnejšia a komfortnejšia vykurovaná izba s trojicou kamenných kružbových okien, ktorej steny boli obložené dreveným obkladom poskytujúcim zateplenie. Je možné, že práve tu sa odohrávali zasadania mestskej rady, prípadne tu úradovala mestská kancelária, ktorá rozhodnutia rady zaznamenávala v písomnej podobe. Veľká pivnica zaklenutá tehlovou gotickou krížovou rebrovou klenbou slúžila zrejme ako väzenie. Neskôr, keď sa na účely radnice začal využívať starý richtárov dom pri ulici, stal sa z pôvodnej radničnej budovy žalár, ku ktorému bol pristavaný dom pre mestského kata, a neskôr aj kaplnka sv. Jána Krstiteľa. V 17. storočí však už väzenie kapacitne nepostačovalo, preto k nemu na južnej strane pristavali novú dvojposchodovú väznicu. Odsúdenci si tu krátili čas a možno i vylievali zlosť na stenách, kde sa po nich dodnes zachovali rôzne ryté nápisy s obrázkami. Jednou z výsad udelených Belom IV. v roku 1238 totiž bolo právo radnice súdiť Trnavčanov v civilných i trestných sporoch, a podľa veľkosti väzenia je jasné, že magistrát svoje sudcovské právomoci dostatočne uplatňoval.

 

Kontakt