Video o Trnavských synagógach.

Židovská komunita vystupuje v Trnave v písomných pamiatkach po prvý raz v 14. storočí, prostredníctvom nápisu na kamenných náhrobkoch objavených pri rozoberaní Lovčickej mestskej brány v roku 1862, no prítomnosť židov v tomto obchodnom centre možno predpokladať skôr. Utvorila sa jazykovo aj nábožensky izolovaná, no i tak živá komunita s vlastnou správnou aj súdnou právomocou, ktorá mala v 16. storočí svojho richtára a synagógu, pričom ich práva a povinnosti voči väčšinovému obyvateľstvu vyplývali zo zmluvy uzavretej s mestom. V roku 1539 však na základe istého sporného únosu a vraždy dieťaťa nariadil kráľ Ferdinand I. z Trnavy vyhnať všetkých židov na večné časy a toto nariadenie zopakoval v roku 1686 aj cisár Leopold I. Stredoveké židovské geto nachádzajúce sa kdesi medzi dnešnou Pavlínskou a Dolnopotočnou ulicou zmizlo bez stopy, no „večné časy“ trvali do roku 1783, keď Jozef II. Tolerančným patentom zrovnoprávnil náboženstvá. Zrušené tak boli všeobecné obmedzenia stanovujúce počty židov v mestách, ich hospodárske aktivity, vlastníctvo nehnuteľností či prístup k vzdelaniu a židovská obec sa v Trnave natoľko rozrástla, že sa sem nakoniec v roku 1855 z neďalekého Cífera presťahoval rabín Šimon Sidon. V rokoch 1891 – 1897 vznikla podľa projektu viedenského architekta Jakuba Gertnera Synagóga náboženskej obce Status quo ante. Reprezentačná dvojvežová stavba, stojaca neďaleko ortodoxnej synagógy, predstavuje typickú židovskú sakrálnu architektúru kombinujúcu historizujúce a orientálne prvky. Stavbu využívanú v 2. polovici 20. storočia ako sklad poškodil v roku 1986 požiar, no i tak sa v nej zachovali fragmenty výmaľby a galéria pre ženy, nesená liatinovými stĺpmi. Obete holokaustu pripomína pamätník pred vstupom, postavený po 2. svetovej vojne. Od roku 1994 je synagóga súčasťou Galérie Jána Koniarka v Trnave a slúži ako Centrum súčasného umenia.

 

Kontakt