Vplyv Trnavskej univerzity sa prejavoval nielen v oblasti hospodárskeho rastu mesta, ale aj na jeho vonkajšom vzhľade. Okrem veľkolepých školských budov tu vzniklo viacero barokových sochárskych diel - na Akademickom, dnes Univerzitnom námestí veľké Mariánske súsošie, ktoré sa nezachovalo, na Mikulášskom námestí Súsošie sv. Jozefa. Na hlavnom námestí vzniklo na základe zmluvy uzavretej v roku 1695 rektorom univerzity, mestskou radou a farárom s trnavským majstrom Jánom Krištofom Kheinom Súsošie Najsvätejšej Trojice. Časť nákladov kryla univerzita, mesto sa zaviazalo dodať potrebný materiál. Súsošie bolo pôvodne otočené čelnou stranou k mestskej veži. Na rohoch štvorbokého podstavca umiestnili sochy sv. Floriána, sv. Agáty, sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Xaverského, uprostred ktorých v skalnom hrobe leží socha sv. Rozálie, patrónky chorých na mor. Podstavec dopĺňajú kartuše s Immaculatou a s erbmi Trnavy, Uhorska, biskupa Štefana Dolného, jedného zo sponzorov diela. Hlavný výjav predstavuje súsošie Najsvätejšej Trojice korunujúcej Pannu Máriu, umiestnené na vrchole stĺpa. Po 2. svetovej vojne malo súsošie pohnutý osud. Komunistický režim najprv rozhodol o jeho premiestnení do rohu námestia. V decembri roku 1949 však komunisti pôvodné rozhodnutie zmenili a súsošie z námestia odstránili. Podľa oficiálnej verzie ho demontovali údajne pre zlý technický stav a rozobraté prvky uložili na viacerých miestach. Po revolúcii v novembri 1989 prišli Trnavčania s myšlienkou vrátiť Trojičnému námestiu späť jeho výtvarnú dominantu. Keďže už veľa prvkov chýbalo alebo boli poškodené nešetrným zaobchádzaním, bola veľká časť vytvorená v kópii. Nakoniec bolo súsošie odhalené a slávnostne posvätené 21. novembra 1993. Na rozdiel od minulosti je dnes čelnou stranou obrátené smerom k Bazilike sv. Mikuláša.

 

Kontakt