Najväčší a zároveň najmladší spomedzi univerzitných internátnych budov je Šľachtický konvikt na rohu ulíc J. Hollého a M. Schneidera Trnavského. Stavbu z rokov 1747 – 1754 v štýle viedenského neskorého baroka od neznámeho architekta Viedenskej dvornej stavebnej kancelárie podporovala panovníčka Mária Terézia. Konvikt nahradil starý meštiansky dom, v ktorom sa už v roku 1561 neúspešne snažil arcibiskup M. Oláh ukotviť prvé jezuitské gymnázium. Štvorkrídlovému palácu s uzavretým nádvorím dominuje osemboká kaplnka sv. Jána Evanjelistu s barokovými freskami Vavrinca Mussingera (1758). Hlavný portál od J. J. Röslera je najhonosnejším trnavským portálom. Konvikt bol vybudovaný pre študentov pochádzajúcich zo šľachtických rodín, ktorým počas štúdia zabezpečoval luxusnejší štandard bývania. Hoci sa môže zdať, že hlavná členská základňa inštitúcie, akou je univerzita, pozostávala zo šľachty a bohatých vrstiev, z celkového počtu študentov tvorili poslucháči šľachtického pôvodu zhruba jednu štvrtinu. Okrem pestrej majetkovej a sociálnej skladby sa v žiackom i pedagogickom zbore uplatňovali zásady mnohonárodnostného zloženia. Rušný študentský život však narúšal pokojný chod mesta. Vznikali miestami vážne, zväčša však komické spory. Nedovolené zábavy, rušenie nočného pokoja, opilecké výtržnosti, krádeže vo vinohradoch oplácal magistrát peňažnými pokutami, bičovaním či väzením – trom študentom sa ušiel žalár za krádež fašiangových šišiek. Naopak, dotknutí členovia predstavenstva školy, ktorých mešťania nazývali „kakademikmi“, sa dovolávali satisfakcie za hanlivé prezývky. Spory mesta a univerzity o súdnu a trestnú právomoc nad študentmi musel riešiť sám kráľ, ktorý napokon ustanovil univerzitného sudcu. V roku 1783 sa do konviktu, tak ako do väčšiny uprázdnených univerzitných budov, nasťahovalo vojsko. V súčasnosti je sídlom Arcibiskupského úradu Trnavskej arcidiecézy.

 

Kontakt