Dvadsať rokov po výstavbe Rubrora vznikol medzi ním a Šľachtickým konviktom ďalší, Mariánsky seminár, tzv. Marianum. V roku 1667 ho založil arcibiskup Juraj Szelepčényi-Pohronec. Stavebne sa od ostatných odlišoval atypickým pôdorysom v tvare písmena H s dvoma malými nádvoriami. Uličné krídlo bolo jednoposchodové, zadné dvorové krídlo malo dve poschodia. Nachádzali sa v ňom kaplnka a menšia divadelná sála s dvanástimi lóžami na balkóne, galériou pre mládež a zvyšnými 200 – 300 miestami na sedenie. Tak ako ostatné kolégiá, aj Marianum vlastnilo veľkú kultivovanú záhradu. Kým zvyšné sa nachádzali na južnej strane mesta, záhrada Mariana bola na opačnej strane, pri rybníku a dnešnej Špačinskej ceste. V severovýchodnej časti mesta sa zas okrem záhrady pavlínov a trinitárov rozprestierala aj botanická záhrada lekárskej fakulty. Začiatkom 20. storočia prešlo uličné krídlo Mariana podobne ako vedľajšie Rubrorum radikálnou prestavbou. Na mieste zbúraného prvého poschodia vyrástla veľká spoločenská sála vo výške dvoch podlaží, čím došlo k výškovému zjednoteniu so susediacim konviktom. Z pôvodnej podoby uličného krídla sa zachoval len ranobarokový vstupný portál so sochou Panny Márie. Úplne zbúrané bolo priečne krídlo, a tak dnes uličné a zadné dvorové krídlo, ktorého sa prestavba, našťastie, nijako nedotkla, už nie sú navzájom prepojené. Po odsťahovaní univerzity do Budína bolo budove v 19. storočí dvojtriedne lýceum. Na fasáde umiestnená pamätná tabuľa pripomína trnavské pôsobenie biskupa Štefana Moyzesa, zakladateľa a prvého predsedu Matice slovenskej. Dnes je Marianum súčasťou Arcibiskupského úradu Trnavskej arcidiecézy. Od roku 2007 je veľká spoločenská sála príležitostne využívaná na slávnostné akcie a koncerty.

 

Kontakt