V období tureckého ohrozenia Trnavčania potrebovali vežu, z ktorej by spozorovali blížiace sa nebezpečenstvo. Z tohto dôvodu mestský magistrát rozhodol o výstavbe trnavskej mestskej veže, ktorú mal postaviť majster Jakub. Majster bol vdovcom a jeho jediného syna zabili Turci, ktorých o to viac nenávidel. Všetky svoje sily preto venoval veži, ktorá sa stala zmyslom jeho života. Keď sa však stavba blížila k záveru, hlavnému staviteľovi ubúdali sily. V deň odovzdania mestskej veže sa rozozneli všetky trnavské zvony a majster Jakub vydýchol naposledy s týmito slovami na perách: „Dokázal som to!“