Majcichov leží južne od Trnavy na sútoku Dudváhu a Trnávky. Obec je známa už zaniknutým veľkomoravským hradiskom s dôležitou obchodnou a správnou funkciou, pod správu ktorého patrili aj osady ležiace na území dnešnej Trnavy. Jeho súčasnou dominantou je rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých, ktorý pôvodne postavili v románskom štýle v 13. storočí na vyvýšenine v strede obce. Veža je však s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa staršia a pochádza z obdobia slovanského hradiska z 8. až 9. storočia. V minulosti slúžila ako strážna veža, o čom svedčí aj murivo na jej východnej strane. Nachádzajú sa tu trojhranné otvory, ktoré slúžili ako okienka smerom k hradisku. V 13. storočí k veži pristavili hlavnú loď kostola, kde ako murivo použili kameň a tehlu. Sanktuárium pristavili v roku 1749 už z tehál, čo sa zistilo počas rozoberania múrov pri prístavbe bočných lodí. Pri betónovaní pilierov sa museli otvoriť aj krypty pod hlavnou loďou a presbytériom, ktoré pochádzajú z rokov 1550 až 1707. Pochovali v nich členov rodín Andreánskych a Szegedyovcov, ktorí bývali v Majcichove v 16. až 18. storočí. V 17. storočí získali kostol načas evanjelici a preto si museli katolíci postaviť v roku 1697 nový chrám – Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie na cintoríne, ktorá sa zachovala dodnes. Kostol stál v stredovekej podobe až do polovice 18. storočia, kedy pôvodnú svätyňu zbúrali. Nahradili ju väčším presbytériom, ktoré bolo rovnako široké ako loď a v interiéri ich oddeľoval iba triumfálny oblúk Pravdepodobne v tom istom čase pristavili zo severnej strany aj obdĺžnikovú sakristiu. Majcichovský kostol sa mal rekonštruovať už pred prvou svetovou vojnou. S prestavbou kostola a prístavbou bočných lodí sa však začalo až začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia, kedy zhotovili aj nový oltár. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia kostol rekonštruovali a vybudovali pri ňom jaskynku Panny Márie Ružencovej. V roku 2005 koncepčne zmenili aj interiér svätyne. Pri kostole v susedstve fary stojí pamätník spisovateľa, národného buditeľa a majcichovského farára Jána Palárika (1822 – 1870).

 

Kontakt