Hoci je dnes Kostol Najsvätejšej Trojice a priľahlý kláštor známy ako jezuitský, vybudovala ho rehoľa trinitárov. Po príchode do Trnavy sa trinitári usadili najskôr v objektoch odobratých trnavským evanjelikom, ktoré sa nachádzali neďaleko františkánskeho kláštora. Neskôr odkúpili viacero domov na dnešnej Štefánikovej a Františkánskej ulici a v roku 1720 za štedrej pomoci biskupa Jána Okoličániho, ktorého monumentálny kamenný erb zdobí priečelie, začali s výstavbou vlastného kostola. Súboru barokových bočných stĺpových oltárov dominuje hlavný oltár. Jeho veľkorozmerný obraz zobrazujúci zakladateľov rehole sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois pred Svätou Trojicou, je najvýznamnejším dielom interiéru. V 50. rokoch 18. storočia ho namaľoval významný rakúsky maliar F. A. Maulbertsch. Na bočnom oltári Panny Márie, pod obrazom, ktorý je kópiou milostivého obrazu Panny Márie Regensburgskej, sú v sklenom relikviári uchovávané ostatky dvoch košických mučeníkov – jezuitov P. Š. Pongráca a P. M. Grodzieckeho. Súčasťou kostola je i bočná neoslohová kaplnka sv. Jozefa z roku 1900, iniciátorom výstavby ktorej bol akiste veľmi zbožný občan J. Müller. S jeho menom sa totiž stretávame i pri výstavbe uršulínskej školy, Kalvárie či Kaplnky sv. Kríža na Novom cintoríne. Na poschodí kláštora nad sakristiou sa nachádza malá kláštorná kaplnka. Dnes je zariadená novodobo, jej ústredný obraz namaľoval vo Florencii žijúci maliar Stanislav Dusík. Pýchou kláštora je nástenná maľba z 18.storočia, prezentujúca hlavné námety z ikonografie trinitárov – Najsvätejšiu Trojicu, portréty zakladateľov rehole a žánrové výjavy z ich činnosti. Ani trinitárom sa nevyhol osud reholí zrušených cisárom Jozefom II., preto sa v roku 1782 ich činnosť v Trnave skončila. Kláštorné budovy pripadli kráľovskému gymnáziu. V roku 1807 kostol s gymnáziom prevzali benediktíni, neskôr, v roku 1852, dostala kolégium spolu s kostolom obnovená jezuitská Spoločnosť Ježišova.

 

Kontakt