Dobrým základom pre vytvorenie univerzitnej školy v Trnave bolo v meste od stredoveku existujúce kvalitné nižšie a neskôr i stredné školstvo. Kolégium – čosi ako dnešné gymnázium – tu jezuiti založili v roku 1616 a už o dva roky neskôr tu študovalo viac ako 700 mladíkov z celého Uhorska. Bohaté fundácie štedrých dobrodincov a cirkevných nadácií umožnili dosiahnuť vzdelanie aj menej majetným adeptom. Pre potreby chudobných poslucháčov nechal v roku 1619 kardinál P. Pázmaň vybudovať konvikt sv. Vojtecha (Adalbertinum). Pôvodne jednoposchodová stavba na rohu dnešnej Hollého a Invalidskej ulice oproti Kostolu sv. Jána Krstiteľa zabrala parcely štyroch starších meštianskych domov. Pomerne jednoduchú architektúru výtvarne oživili vstupný ranobarokový portál so sochou sv. Vojtecha a kaplnka z roku 1710. Napriek tomu, že školstvo v tom období nebolo povinné ani bezplatné, bol o vzdelávanie slušný záujem. V 18. storočí, ešte pred zavedením povinnej školskej dochádzky, študovalo asi 20 percent trnavských detí, z čoho zhruba 40 percent tvorili dievčatá. Vznikom Trnavskej univerzity jezuitské gymnázium nezaniklo, ako nižší školský stupeň bolo pričlenené pod univerzitu. Škola jestvovala ďalej aj po zrušení rehole jezuitov a univerzity. Prevzali ju benediktíni, a postupom času sa zlúčením s biskupským lýceom pretransformovala na osemročné gymnázium. No nefungovala už na pôvodnom mieste. V budove bývalého Adalbertína v roku 1877 otvorili učňovskú remeselnícku a obchodnú školu, fungovala tu i prvá verejná mestská knižnica a medzi rokmi 1908 až 1918 mestské múzeum a neskôr, po nadstavbe o druhé poschodie, základná škola, kde ako učiteľ pôsobil prozaik a publicista Peter Jilemnický. V súčasnosti tu sídlia Súkromné tanečné konzervatórium Dušana Nebylu a Trnavská univerzita, a tak Adalbertinum ako jediná z budov historickej Trnavskej univerzity s menšími prestávkami dodnes slúži na pôvodné školské účely.

 

Kontakt