Kvetná nedeľa pripadne tento rok na 14. apríla. Dátum sľubuje pekné počasie, ale aj keby nebolo, bude pre malých i veľkých návštevníkov pripravený folklórny program v centre mesta i tvorivé dielne v Kalokagatii. A čo je hlavné: definitívne vyženieme z mesta zimu a privítame novú jar.

Ako je v Trnave už tradíciou, o 14.30 h sa začne zdobenie trnavského korza pred radnicou vajíčkami a stužkami pod názvom To vajíčko maľované, o 15.00 h budú v programe pokračovať detské folklórne súbory Trnavček a Drienka a folklórny súbor Trnafčan s pásmom Na jar. O 16.00 h sa začne na Hlavnej ulici a v Ružovom parku pri Trnávke Morenovanie – vynášanie Moreny a Letečkovanie – prinášanie Letečka. Zároveň sa budú od 15.00 do 18.00 hod. konať kreatívne dielne v centre voľného času Kalokagatia pod názvom Veselá Veľká noc, kde sú vítané všetky deti a ich rodičia. Kto si bude chcieť vyzdobiť vyfúknuté vajíčka, mal by si ich so sebou aj priniesť, ostatný materiál bude voľne dostupný na mieste.

Veľká noc je vyvrcholením cirkevného roka, veď bez Veľkej nedele, dňa Kristovho zmŕtvychvstania, by neexistovala žiadna kresťanská tradícia. V symbolike roka sa spája s obnovou života, teda so zrodom, pučaním, liahnutím, jednoducho jarou, ktorej príchod vždy oslavovali aj pohania v rámci svojich rituálov. K tým najstarším patrí vynášanie Moreny, ktoré si niekde pripomínali už na Smrtnú nedeľu, teda dva týždne pred Veľkou nocou, ale na západnom a južnom Slovensku sa táto tradícia ukotvila na Kvetnú nedeľu. Morenu, slamenú figurínu ženy, nosili spievajúce dievčatá po dedine, za dedinou ju vyzliekli, rozobrali alebo spálili a hodili do vody. Piesne spievané na celom území Slovenska pri takomto symbolickom „vynášaní zimy“ patria k najstarším obradovým piesňam. Morena bola symbolom zimy, smrti, jej odchod zo sveta preto znamenal magický príchod jari.

Túžba po úrode, jarnom rozpuku zelene bola na západnom Slovensku vyjadrená aj „letečkom“ – nosením ozdobenej zelenej halúzky. Niekde s ním chodili skupiny dievčat hneď po vynesení Moreny na obchôdzku po domoch vinšovať zdar v hospodárstve, zdravie v rodine a rozdávali zelené vetvičky. Odmenené boli vajíčkami, prípadne peniazmi. Niekde s letečkom len prešli dedinou, aby oznámili príchod teplejších dní, tzv. odomykanie zeme. Súčasťou obchôdzky boli piesne, v ktorých jednoduchým, ale jednoznačným spôsobom zdôraznili motív vynesenia zimy a prinesenia leta. Pučiace či olistené vetvičky (kvitnúce vŕbové baburiatka) sa na Kvetnú nedeľu svätia aj v kostoloch a používajú na ozdobenie príbytkov. Názov Kvetnej nedele sa však spája s evanjeliovým príbehom, v ktorom týždeň pred židovskými Veľkonočnými sviatkami vstúpil Ježiš Kristus na osliatku do Jeruzalema. Vítali ho ako kráľa a na cestu mu kládli plášte, olivové a palmové ratolesti, ktoré sa pre Ježišovu smrť stali neskôr v kresťanstve symbolom mučeníctva.