Stredovek v Trnave.

O prechodnom osídlení juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi svedčia aj fragmenty germánskej keramiky a zlomky kostených nástrojov nájdených v centre Trnavy. Toto obdobie sa skon­čilo v 6. storočí, keď na územie začali z východu prichádzať prví Slovania. Stopy po slovanskom osídlení boli nájdené aj v okolí Trnavy. V Hrnčiarovciach sa napr. našla nezdobená popolnica pražského typu. Spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva v roku 833 vznikla na území dnešného Slovenska Veľká Morava, ktorá zanikla v roku 907. Osady na území Trnavy počas veľkomoravského obdobia podliehali centrálnemu hradisku v Majcichove, ktoré plnilo dôležitú obchodnú a správnu funkciu. Toto veľkomoravské hradisko spravovalo osady celého dnešného trnavského regiónu. Aj z obdobia Veľkej Moravy sa na území Trnavy zachovalo niekoľko sídliskových a hrobových nálezov. Trnava vznikla pravdepodobne koncom 9. storočia ako neveľká trhová osada na ľavej strane potoka Trnávka. Jej vznik úzko súvisel s existenciou dôležitých obchodných ciest, ktoré sa na tomto mieste schádzali a križovali. Boli to cesty z Bratislavy na Považie a do Nitry a Česká cesta, ktorá smerovala z Moravy cez Malé Karpaty na juhovýchod. Na križovatke týchto ciest si trhovníci vymieňali tovar na návrší na mieste, kde teraz stojí farská Bazilika sv. Mikuláša. Trh bol čoraz významnejší, a preto sa vznikajúca osada podľa trhového dňa začala nazývať Sobota. Osady však začali v tom čase vznikať aj pri ďalších sakrálnych pamiatkach. Najvýznamnejšia z nich bola osada na pravej strane potoka Trnávka. Vyvíjala sa v okolí Kláštora sv. Jakuba (františkánov) a pravdepodobne dostala názov Trnava. Obidve osady ležali na malých pahorkoch nad plytkou kotlinou Trnávky a je vysoko pravdepodobné, že práve tieto osady sa stali základom pre neskor­šiu Trnavu. Prvá hodnoverná písomná správa o Trnave ako o osade s názvom Sumbot pochádza z roku 1211. Ostrihomský arcibiskup v nej daroval časť príjmov kostola Ostrihomskej kapitule. Osada sa stala významným cirkevným strediskom a Kostol sv. Mikuláša sa pre všetky okolité osady stal farským kostolom. Keďže obyvatelia v osadách stále pribúdali, priestor okolo nich začal postupne splývať. Privilegiálna listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1238 dala Trnave ako prvému slovenskému mestu výsady slobodného kráľovského mesta, vďaka čomu trnavské osady splynuli pravdepodobne aj po právnej stránke. Privilégium je napísané na pergamene a Belo IV. ho udelil mešťanom a hosťom mesta Trnava (Zumbothel), ktoré od tých čias začalo podliehať výlučne kráľovi. Privilégium Trnavy upevnilo postavenie mešťanov a podnietilo ďalší rozvoj mesta. Uhorskí králi tieto výsady neskôr rozširovali rôznymi ekonomickými privilégiami. Križovatka obchodných ciest musela kupcom a ich sprievodom zabezpečiť aspoň základné služby, medzi ktoré patrilo napríklad podkutie koňa, oprava postroja či sediel, výmena polámaných kolies a náprav a podobne. Preto sa už od začiatku formovania osady v Trnave usádzali prví remeselníci, pričom chýbať nemohli ani potravinárske remeslá. Stredovekú Trnavu si teda nemožno predstaviť bez rozvinutej remeselníckej výroby. Nemeckí kolonisti, ktorí prišli do Trnavy po jej povýšení na slobodné kráľovské mesto, mali najväčšiu zásluhu aj na rozvoji vinohradníctva. O význame Trnavy svedčilo aj to, že sa na jej území uskutočňovali rokovania kráľov. Väčšie zblíženie uhorsko-českých záujmov Anjou­ovcov a Luxemburgovcov spôsobilo aj oživenie obchodu na Českej ceste, na ktorej sa jednou z najvýznamnejších zastávok stala práve Trnava. Uhorský kráľ Karol Róbert sa tu v roku 1327 stretol s českým kráľom Jánom Luxemburským a uzavrel s ním menovú dohodu. V tom čase už Trnava bola jedným z najbohatších miest v Uhorsku. K rozvoju obchodu