Záhradný pavilón, známy aj ako Spiegelsaal, sa nachádza mimo historického centra mesta. Hoci je v súčasnosti obklopený modernými budovami, v čase svojho vzniku sa v tejto časti mesta rozprestierali hospodárske majery s dvormi a rozľahlé záhrady. Bohatšie meštianstvo začalo s obľubou kopírovať módu okrasných záhrad s letohrádkami a pavilónmi podľa vzoru šľachtických sídiel. Rovnako zaujímavá ako táto stavba, je aj história jej vzniku. Istý Jozef Skolonič, podnikateľ z Chorvátska, mal v Trnave a okolí v nájme viacero pozemkov a majerov. V roku 1789 odkúpil jednu zo záhrad za hradbami na západnej strane mesta. O dva roky nato požiadal mesto Trnava o schválenie dokončenia začatej stavby záhradného domčeka – filagórie na svojom pozemku. Vyslaní mestskí úradníci na miestnom konaní zistili, že stavba už po prvé poschodie stojí, a navyše, časťou pôdorysu zasahuje na verejnú cestu vedúcu za záhradami. Dnešnou terminológiou povedané, išlo o čiernu stavbu a je možné, že Skoloniča udal niektorý zo susedov. Keďže stavba nijako neohrozila funkčnosť cesty, mesto nakoniec dokončenie stavby odsúhlasilo s poplatkom 20 zlatých. Filagória bola dokončená v roku 1792. Ilúziu akéhosi záhradného altánku navodzovala aj výmaľba interiéru, vytvárajúca dojem stien z ľahkej drevenej konštrukcie obrastenej popínavými rastlinami, ktorú dopĺňali exotické zvieratá. Skolonič v Trnave žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastnil. Malá jednoposchodová stavba kruhového pôdorysu mohla slúžiť nanajvýš na krátkodobý pobyt, snáď ako dočasné útočisko počas obchodných ciest. Názov Spiegelsaal objektu pôvodne nepatril. Omylom bol prebratý od krčmy Spiegelsaal nazvanej podľa tanečnej sály so zrkadlami, ktorá v období vzniku záhradného pavilónu stála len o dva pozemky ďalej.

Kontakt