Najstaršie osídlenie

Trnava – mesto na križovatke dvoch európskych ciest zohrala dôležitú úlohu v celej histórii Slovenska. Dostatok vody, úrodná pôda a priaznivé podnebie vytvorili vhodné podmienky pre život človeka už v praveku, o čom svedčí aj množstvo archeologických nálezov. A keďže pri zakladaní sídlisk je najdôležitejšia voda, je logické, že najstaršie sídla neskoršej Trnavy vznikli v bezprostrednej blízkosti potokov Trnávka a Parná. Križovatka významných obchodných ciest iba zvýraznila dôležitosť územia, na ktorom začal pulzovať aj život obyvateľov Trnavy a jeho strasti a radosti. Hoci viaceré archeologické výskumy potvrdili aj na Slovensku prítomnosť človeka zo staršej kamennej doby (paleolit), v oblasti Trnavy sa nálezy z tohto obdobia po človeku nenašli. V blízkom okolí (vo Vlčkovciach a v Križovanoch nad Dudváhom) sa však zvyšky pracovných nástrojov objavili. Oveľa bohatšie sú archeologické nálezy z mladšej kamennej doby (neolit). Z tohto obdobia sa na území Trnavy spomína sídlisko volútovej kultúry s lineárnou keramikou, v neskorej kamenne dobe (eneolit) ako sídlisko kultúry s kanelovanou keramikou. Kamennú dobu vystriedala bronzová doba (1 900 až 700 rokov pred n.l.). Na území strednej Európy sa v staršej bronzovej dobe rozšírila únětická kultúra, pre ktorú bolo typické pochovávanie mŕtvych. Takéto hroby sa našli aj v Trnave, presnejšie v mestskej štvrti Kopánka. Na rozhraní staršej a strednej bronzovej doby vznikla na úrodnej Podunajskej nížine poľnohospodárska maďarovská kultúra. Nádobky tejto kultúry sa našli aj na území Trnavy a sú súčasťou zbierok Západoslovenského múzea. V staršej železnej dobe sa na území Trnavy a jej okolia budovali hradiská. V miestnej časti Dlhé pole v Hrnčiarovciach sa našli nádoby kalenderberskej kultúry a z tohto obdobia pochádzajú aj nálezy z archeologickej lokality Molpír v Smoleniciach. Obdobie mladšej železnej doby je v okolí Trnavy zastúpené ešte bohatšími nálezmi ako za predchádzajúce obdobie. Sídliská a pohrebiská si tu zakladali Kelti, jeden z najpočetnejších európskych národov tohto obdobia. Najvýznamnejším nálezom z keltského obdobia v okolí Trnavy je poklad strieborných mincí. Keltský poklad, ktorý je v súčasnosti uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, obsahuje 30 veľkých strieborných mincí (BIATEC) a štyri malé strieborné mince. Mince sú najstaršími pamiatkami s písomným prejavom z územia dnešnej Trnavy. Od prelomu letopočtu do začiatku rímskej doby (1. až 4. storočie) nastali v strednej Európe veľké zmeny a tie neobišli ani územie Trnavy a jej okolia. Aj keď rímske nálezy sa priamo na území Trnavy nezachovali, o to bohatšie je svedectvo o pôsobení Rimanov v jej okolí. Jedným z oporných bodov Rimanov bola v 4. storočí rímska stanica v Páci, miestnej časti Cífera. Z obdobia sťahovania národov koncom 4. storočia objavili pri cukrovare byzantskú mincu v tvare prívesku, ktorá pochádzala pravdepodobne z hrobu asi z 5. storočia.

 
 
 

Čo sa deje v regióne
september 2019
  1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30  
Ubytovanie na mieru