Barokový Kostol sv. Anny, najmladší spomedzi kostolov v historickom jadre, ako posledný postavený vo vnútri hradieb uzatvára kapitolu trnavskej barokovej sakrálnej architektúry. Sestry uršulínky, rád venujúci sa výchove dievčat, sa v Trnave usadili v roku 1724. Do užívania dostali pozemok s kostolom, farou a školou evanjelikov. Po zakúpení vlastných pozemkov sa začali v  roku 1728 kopať základy uršulínskeho kláštora a o rok bol položený základný kameň kaplnky, ktorú dočasne využívali, pokým nevystavali riadny kostol. Stavbu komplikovali susedské spory. Nespokojná suseda stavala pred okná kaplnky múry a zašla až tak ďaleko, že obarila prefektku horúcou vodou. Kráľ Karol VI. konflikt vyriešil nariadením, aby „priečna“ suseda odstúpila dom mníškam, a tie ju zas museli ihneď vyplatiť sumou 1 500 zlatých. Základný kameň kláštorného kostola sv. Anny bol položený až v roku 1774, stavba trvala dva roky. Dominantou autenticky zachovaného barokovo-klasicizujúceho zariadenia interiéru je hlavný oltár z roku 1789 s obrazom sv. Anny vyučujúcej Pannu Máriu, ktorý pochádza od známeho maliara Jozefa Zanussiho. Dielom toho istého autora je aj bočný obraz Krista na Olivovej hore. Vedľa neho sa nachádza oltár Panny Márie, ktorý kostolu po odchode univerzity darovala Mária Terézia. V jeho spodnej časti je uložená rakva s ostatkami košických mučeníkov. Uršulínky viedli v meste dievčenskú školu. Po otvorení učiteľského ústavu bolo treba viac priestorov na triedy, preto na mieste viacerých starších domov vyrástla v roku 1901 nová dvojposchodová škola s kaplnkou a telocvičňou. Hlavným staviteľom bol Jozef Kadlec a finančne prispel mešťan Jozef Müller – dvojica, s ktorou sa stretávame aj pri výstavbe kaplnky sv. Jozefa v Kostole Najsvätejšej Trojice a krížovej cesty za mestom.

 

Kontakt