Kopplova vila stojaca na hranici historickej a novodobej časti mesta predstavuje zároveň aj pomyselnú hranicu medzi historickou a novodobou architektúrou. Keď sa koncom 18. storočia začala Trnava rozrastať von za hradby, začali v záhradách a v priestore zasypaných vodných priekop vznikať nové obytno-reprezentačné meštianske sídla. Patrí k nim aj parcela s klasicistickým domom a záhradou, ktorú zachytáva aj plán mesta od kanonika Štefana Nemečkaja z roku 1865. Od začiatku 20. storočia sa spája s rodinou veľkostatkára Ignáca Koppela, člena mestského zastupiteľstva, ktorý v rokoch 1910 – 1911 nechal pôvodný dom prestavať do dnešnej neoklasicistickej podoby. Podnikateľská rodina Kopplovcov sa v Trnave objavuje v polovici 19. storočia, Samuel Koppel napríklad v roku 1862 odkúpil mestský pivovar s priľahlým obytným hospodárskym dvorom, známym dnes pod názvom Káčerov majer. Ignác Koppel sa v medzivojnovom období v Trnave stal jedným z najväčších vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a významným producentom poľnohospodárskych plodín pre potravinársky priemysel. S blížiacim sa nástupom 2. svetovej vojny emigrovala rodina do zahraničia, okrem samotného Ignáca, ktorý v Trnave ostal a ako jediný z rodiny sa stal obeťou holokaustu. Vila po 2. svetovej vojne slúžila zväčša na rôzne administratívne účely, od roku 1962 ako jasle a materská škola. Po roku 1990 sa stala stálym sídlom Galérie Jána Koniarka a v roku 1992 sa dočkala slávnostného otvorenia prvej výstavy. O desať rokov neskôr tu bola pri príležitosti 50. výročia úmrtia Jána Koniarka otvorená v novej prístavbe vily stála expozícia venovaná tvorbe tohto sochára, rodáka z neďalekých Voderád, zakladateľa moderného slovenského sochárstva, ktorý v Trnave žil a a tvoril takmer tridsať rokov.

 

Kontakt