V Trnave, vo formujúcom sa novom náboženskom centre krajiny, vznikla ako jeden z prejavov rekatolizačného podnecovania novej zbožnosti, dakedy v polovici 17. storočia trnavská Kalvária. Išlo o vôbec prvú kalváriu v Uhorskom kráľovstve. Podľa vzoru Kalvárskej cesty jezuitu Karla Musarta z roku 1639, vedúcej z Viedne k Svätému hrobu v neďalekej dedinke Hernals, vznikol v Trnave súbor siedmich zastavení, či už v podobe stĺpov, alebo kaplniek, lemujúcich cestu z Trnavy do neďalekej, mestu patriacej dediny Modranka, „...abi pobožní Werící z Mesta tam putowať mohli k Rozgímáňú Umučená Krista Pána." Tu sa rovnako končila pri Božom hrobe. Vyše sto rokov sa o ňu i o modranský kostol starali trnavskí pavlíni, neskôr kanonici kapituly. No po odchode arcibiskupstva z mesta Kalvária postupne pustla a v 19. storočí zanikla. Ostalo z nej iba kamenné súsošie Krista modliaceho sa na hore Olivovej, ktoré bolo začiatkom 20. storočia prenesené na opačnú, severnú stranu mesta, do areálu mestského lazaretu susediaceho so starým cintorínom. Práve na tomto mieste nechal v roku 1732 ostrihomský kanonik Juraj Schmidt vybudovať ďalšiu, novú kalváriu, čím v Trnave istý čas existovali netradične dve kalvárie naraz. Dominantou na umelo vytvorenom návrší bol kríž s Ukrižovaným Kristom, doplnený sochami Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána a štyroch anjelov. No aj táto časom, nevedno prečo, zanikla. Iniciatívou mešťana Jozefa Müllera však na jej mieste v roku 1900 vznikla nová, v poradí už tretia Trnavská kalvária, ktorú okrem centrálnej skupiny Ukrižovania dopĺňa štrnásť kaplniek zastavení Krížovej cesty od architekta Jozefa Kadleca. Kovové polychrómované reliéfne výjavy v kaplnkách, ale tiež odlievané sochy Golgoty môžu pochádzať z dielne známej trnavskej lejárskej firmy bratov Fisherovcov.

 

Kontakt