Susedným objektom Adalbertína je bývalý Generálny seminár, tzv. Rubrorum, alebo tiež Seminár červených klerikov, ktorého názov bol odvodený od červených reverend študentov teológie. Pre bohoslovcov teologickej fakulty Trnavskej univerzity ho v roku 1649 založil arcibiskup Juraj Lippay, inšpirovaný podobným ústavom v Ríme. Jezuitská univerzita mala, samozrejme, katolícky charakter s dôrazom na výučbu duchovenstva, no napriek tomu tvorili poslucháči štvorročnej fakulty teológie len okolo 20 percent z celkového počtu študentov. Zvyšný počet tvorili laickí študenti trojročnej fakulty filozofie, neskôr práva a lekárskej fakulty. V 18. storočí badať v dielach profesorov filozofickej fakulty príklon k učeniu F. Bacona, G. Galileiho, Newtonova fyzika i Kopernikov heliocentrizmus sa prijímajú ako dokázaná náuka. K rozvoju prírodných vied prispievali astronomické výskumy, či univerzitnou tlačiarňou vydávané učebnice chirurgie, pôrodníctva, kožného a očného lekárstva. Za stoštyridsaťdvaročné pôsobenie tak vzišlo z univerzity viac než desaťtisíc vzdelaných laických odborníkov, čo sa premietlo i do neskoršieho procesu rozvoja kultúry a národného obrodenia krajiny. Po roku 1783 zabrala Rubrorum spolu s ostatnými budovami armáda. V roku 1914 bol pôvodný jednoposchodový objekt radikálne prestavaný do dnešnej podoby, našťastie, zostal zachovaný aspoň ranobarokový portál s latinským nápisom a erbom zakladateľa. Objekt bol v rokoch 1852 až 1918 sídlom osemročného arcibiskupského gymnázia, ktoré sa môže pýšiť takými absolventmi ako trnavský rodák, národný umelec M. Schneider Trnavský, svetoznámy maďarský hudobný skladateľ Zoltán Kodály či sochár Ján Koniarek. Po prevzatí štátnou správou v roku 1919 bolo gymnázium pomenované podľa bernolákovského básnika Jána Hollého (1785 –1849), ktorý v Trnave v rokoch 1802 – 1808 študoval a ktorého pripomína i pamätná tabuľa.

 

Kontakt